História obce

 

Obec Trstice leží na Západnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej nížiny. Ná západnej srane dediny tečie Malý Dunaj, kým na severe a na východe Čierna Voda. Históriu obce vo veľkej miere ovplyvňovali okolotečúce rieky a močiare, ktoré na jednej strane ochraňovali a poskytovali potravu, na druhej strane však zapríčinili časté povodne a tým ohrozovali život obyvateľstva a spôsobili veľké škody. Z hľadiska administratívneho rozdelenia obec patrí do Galantského okresu. Jej rozloha meria 2668,5 ha. Podľa sčítania ľudu z roku 1991 má 3765 obyvateľov, z čoho maďarskej národností je 3588, teda 95,6 % obyvateľov. Z hľadiska vierovyznania prevažnú väčšinu (96%) obyvateľov tvoria rímsko-katolíci. Najstaršia nám známa listina, ktorá sa zaoberá osídlením Trstíc pochádza z roku 1608. V tejto listine jeho názov sa spomína ako Nagy Szegh. Pomenovanie Nádszeg sa objaví v 18. storočí. Podľa Mateja Béla jej názov možno odvodiť od trstia, ktorého tu bolo na okolí veľmi veľa. Dedina patrila do Šintavského panstva. V roku 1608 Szaniszló Thurzó, zemepán Šintav-ského panstva povolil novousadlíkom v obci Nagyszeg, aby polia, lesy, rybníky, lúky a iné pôžitky voľne užívali, nielen oni, ale aj ich potomkovia, za čo mali zaplatiť každý rok na sviatok sv. Michala 160 zlatých. Výsady, ktoré dostali Trstičania v roku 1608 boli veľmi výhodné a mali za následok, že obec sa vyvíjala dynamickejšie než ostatné obce na okolí. Už v roku 1634 tu bolo 80 domov a žilo tu približne 400 ľudí.

Od roku 1636 Šintavské panstvo znovu patrilo kráľovi a od roku 1642 definitívnymi majiteľmi sa stali Esterházyovci. V tomto čase Trstičania boli povinné zbraňou ochraňovať samotný Šintavský hrad a tento stav bol platný počas celého 17. storočia. Počas tureckých nájazdov si obec hodne vytrpela a mnohí utiekli. V 17. storočí nielen Turci, ale aj vojenské jednotky Imre Thökölyho spustošili Trstice. Aj vojenské akcie Ferenca Rákóczyho II. mali vplyv na ďalší rozvoj dediny. Podľa daňového súpisu z roku 1715 žilo v obcí 58 osôb, ktoré boli povinné platiť dane. V roku 1716 Ferenc Esterházy a obyvatelia dediny uzavreli zmluvu, v ktorej sa zdôrazňuje, že Trstice sú slobodnou dedinou a ľudia sú slobodní. Za plnenie povinností mohli voľne používať svoje domy, polia a iné pôžitky, ba mohli aj predať, alebo rozdeliť svoje majetky. V roku 1745 Kráľovská komora zriadila soľný sklad v časti obce Kőse, ktorého činnosť zanikla v polovici 19. stor. Obyvatelia sa zaoberali chovom hovädzieho dobytka, včelárstvom, pestovaním plodín, ľanu a konopy.

V roku 1785 Trstice mali 1796 obyvateľov z ktorých piati boli slobodní, ostatné sú uvedení medzi poddanými. Na čele obce stál richtár a prísažní. V roku 1864 bolo v Trsticiach 1917 obyvateľov a 330 domov. Z obyvateľov piati patrili medzi veľkostatkárov. Obecná krónika spomína najmä tkáčsky priemysel, ako rozšírené priemyselne odvetvie v 19. storočí. V roku 1900 v Trsticiach žilo už 2398 osôb. Sľubný rozvoj prerušili vojenské udalosti I. svetovej vojny. Smutné vojnové udalosti nie len citovo ale aj ekonomicky negatívne pôsobili na občanov a zvýšili chudobu.
V medzivojnovom období (1918-1938) v obci prežívali veľký rozvoj. Obraz dediny vo veľkej miere ovplyvnil katolický kostol, ktorý postavili na začiatku storočia a v 30-tych rokoch postavená budova školy. V druhej polovici 30-tych rokov bola postavená nová, samostatná pošta, orgnizovali obecnú políciu. Od roku 1927 existuje pravidelná autobusová doprava medzi Trsticami a Galantou. Počet obyvateľov sa zvýšilo o 15%.

Tažké roky druhej svetovej vojny si vyžiadali okrem malej finančnej straty aj 158 ľudských životov. Po druhej svetovej vojne vyhlásením košického vládneho programu v osude Maďarov na Slovensku došlo k zmene. Zatvorili školy, zrušili časopisy, zastavili dôchodky a vyhlásili skonfiškáciu majetkov. 19. novembra 1946 sa začala deportácia obyvateľstva do Čiech a Maďarska. V tom istom čase sa začalo presídľovanie Slovákov z Maďarska na Slovensko.
Podľa údajov z júna 1948 v Trsticiach bývalo 118 presídlencov z Maďarska. Po februári 1948, po prevzatí moci komunistami boli zastavené deportácie a začali rokovať o návrate deportantov z Čiech. Prvá skupina došla z Čiech 15. februára 1949. Spolu 24 rodín, 93 osôb, 18. decembra 1949 aj v Trsticiach založili národný výbor. Ako štátny orgán riadil spoločenský, politický a kultúrny život dediny až do roku 1990. 2. mája 1949 založili JRD so 63 členmi. Po novembri 1989 obciam vrátili samosprávu.

V súčasnosti obec riadi 11 členná samospráva, 11 členov je poslancom SMK. Starosta obce je František Juhos, zástupcom starostu František Czakó. Hlavným programom obecnej samosprávy je rozvoj infraštruktúry dediny a dokončenie doteraz nerealizovaných investícií. Dokončila sa plynofikácia, vybudovali sa telekomunikačné a komunikačné systémy a čistička odpadovej vody. Spoločensko-hospodárske zmeny umožnili rozvoj súkromného podnikania. Spolu 161 súkromných podnikateľov obce pracuje v oblasti priemyslu, obchodu a poľnohospodárstva.